TOPlist

Cukrovka, Diabetes mellitus (DM)

Cukrovka je chronickým, prakticky celoživotným metabolickým ochorením. Najviac ju charakterizuje znížené zužitkúvanie cukrov (glukózy) s následnou poruchou metabolizmu (látkovej premeny) tukov, bielkovín a hospodárenia s elektrolytmi a vodou. Hoci cukrovka patrí medzi najstaršie známe choroby na svete, jej prvotná príčina vzniku nie je dosiaľ jednoznačne zistená. Za bezprostrednú príčinu jej vzniku sa pokladá nedostatok inzulínu, hormónu podžalúdkovej žľazy, či už z jeho nedostatočnej tvorby (absolútny), alebo z nedostatočného účinku (relatívny).

Prvá zmienka o cukrovke sa nachádza v staroegyptskom papyruse z obdobia r. 1550 pred naším letopočtom.

V súčasnosti je diabetes v mnohých krajinách a, žiaľ, aj u nás jedným z vážnych zdravotno-sociálnych problémov. Jednoznačne to potvrdila v rokoch 1970 – 1972 celonárodná depistáž cukrovky na Slovensku a v súčasnosti prijatie Diabetologického programu na zvýšenie liečebnej starostlivosti o diabetikov.

Celospoločenský význam cukrovky podmieňujú u nás tieto činitele:

  1. Ustavične sa zvyšujúci výskyt cukrovky s prevalenciou viac ako 3,5 % poznanej choroby v súčasnej populácii na Slovensku.
  2. Vznik chronických komplikácií cukrovky, následných zmien na jednotlivých orgánoch a systémoch, ktoré porušujú ich funkciu a vedú k zlyhaniu ich činnosti. Ide buď o zmeny na drobných cievach obličiek a sietnice oka (diabetická mikroangiopatia), alebo na veľkých cievach srdca, mozgu, obličiek a dolných končatín (diabetická makroangiopatia). Chronické komplikácie cukrovky menia kvalitu života diabetikov, znižujú ich práceschopnosť, zapríčiňujú invaliditu a v porovnaní so zdravou populáciou takmer o tretinu im skracujú život a sú najčastejšou príčinou ich smrti. Pre liečebnú starostlivosť o diabetikov teda jednoznačne vyplýva úsilie o prevenciu vzniku, prípadne oddialenie vzniku chronických komplikácií cukrovky.
  3. Cukrovka sa tým, že potenciuje na veľkých cievach vznik aterosklerotického procesu, zaraďuje medzi najzávažnejšie rizikové faktory vzniku ischemickej choroby srdca, dolných končatín, náhlych cievnych.mozgových príhod a nefrosklerózy.
  4. Cukrovka je dedične podmieneným metabolickým ochorením s familiárnym výskytom, ž čoho vyplýva nevyhnutnosť aktívneho vyhľadávania jedincov s dedičnou predispozíciou na túto chorobu.

V poslednom desaťročí na základe nových vedeckých poznatkov o podstate vzniku cukrovky sa zmenili doterajšie spôsoby a postupy jej terapie. Vznikli nové spôsoby sledovania a liečby tohto vážneho ochorenia, ktorých cieľom je dosiahnuť optimálnu metabolickú vyrovnanosť. Metabolická vyrovnanosť cukrovky sa javí jednou z možných ciest prevencie vzniku jej chronických komplikácií.

K novým spôsobom sledovania a liečby cukrovky patrí intenzifikovaná liečba inzulínom vrátane kontinuálneho podávania inzulínu pomocou púmp za sústavného sledovania glykémie a iných ukazovateľov zníženého zužitkovariia cukrov samým diabetikom v domácich podmienkach (tzv. selfmonitoring).

Uvedené nové postupy sledovania a liečby cukrovky si vyžadujú intenzívnejšiu výchovu, lepšie oboznámenie diabetika o jeho ochorení a celkove vyššiu zdravotnú uvedomelosť.

Zdravotná uvedomelosť našich diabetikov sa môže odvíjať len od vysoko odbornej vzdelanosti našich stredných zdravotníckych pracovníkov, zdravotných, diabetických a diétnych sestier, ktoré musia teoreticky aj prakticky ovládať nové postupy sledovania a liečby cukrovky.

CHARAKTERISTIKA PODSTATY CUKROVKY

Cukrovka (diabetes mellitus) je chronické metabolické ochorenie. Charakterizuje ho porucha látkovej premeny cukrov, znížené zužitkovanie glukózy, bezprostredne zapríčinené buď nedostatkom, alebo nedostatočným účinkom inzulínu. Inzulín je hormón bielkovinového pôvodu, ktorý sa tvorí v bunkách B Langerhansových ostrovčekov podžalúdkovej žľazy (pankreasu).

Prvotná príčina podmieňujúca vznik cukrovky, ako sa už v úvode hovorilo, nie je zatiaľ jednoznačne rozpoznaná.

Následkom zníženého zužitkovania glukózy pri cukrovke nastáva jej hromadenie v krvi – hyperglykémia, prípadne jej vylučovanie obličkami do moču – glykozúria. Znížené zužitkovanie glukózy v tkanivách následne zapríčiňuje poruchu metabolizmu tukov, bielkovín a hospodárenia s elektrolytmi a vodou.

Nedostatok inzulínu charakterizujúci cukrovku môže byť buď absolútny, zapríčinený nedostatočnou tvorbou inzulínu v bunkách B Langerhansových ostrovčekov pankreasu, alebo relatívny z nedostatočnej účinnosti inzulínu.

Pre rozličný charakter a príčinu vzniku nedostatku inzulínu pri cukrovke, ako aj pre rôzne genetické a vonkajšie faktory pri klinickej manifestácii cukrovky Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) nepokladá cukrovku za jednotné nezoologické ochorenie, ale za skupinu chorôb – diabetický syndróm, ktorého spoločným a trvalým príznakom je chronická hyperglykémia.

U nás sa najčastejšie vyskytujú tieto typy klinicky manifestnej cukrovky:

  • I typ – inzulíndependentný diabetes mellitus (cukrovka závislá od inzulínu) – IDDM,
  • II typ – n on inzulín dependentný diabetes mellitus (cukrovka nezávislá od inzulínu) – NIDDM,
  • diabetes mellitus ako súčasť iných chorobných stavov a syndrómov, tzv. sekundárna cukrovka,
  • tehotenská – gestačná cukrovka.

Od uvedených klinicky manifestných typov cukrovky sa odlišuje porušená tolerancia glukózy (PTG), ktorá môže, ale aj nemusí vyústiť do cukrovky.

Medzi základnými typmi cukrovky I a II je rozdielna etiopatogenéza vrátane dedičnosti, klinický obraz, priebeh a vznik akútnych i chronických komplikácií, odlišná dietetická a medikamentózna liečba i prognóza.

Tieto rozdielnosti medzi základnými typmi cukrovky by si mal uvedomiť každý zdravotnícky pracovník pristupujúci k diagnostike a liečbe cukrovky.

ZÁKLADNÉ ŽIVINY A ICH LÁTKOVÁ PREMENA

K základným živinám, ktoré denne prijímame potravou, patria cukry (sacharidy), tuky (lipidy) a bielkoviny (proteíny).

Zo základných živín ľudský organizmus v zložitom procese látkovej premeny získava predovšetkým energiu, ktorú využíva v rôznej forme, a látky potrebné a vlastné ľudskému telu, ktoré využíva na výstavbu buniek a tkanív.

Jednotlivé živiny majú túto energetickú hodnotu: 1 g cukrov 17 k J (4,1 kcal), 1 g bielkovín 17 k J (4,1 kcal) a 1 g tukov 38,9 kJ (9,3 kcal). 1 kcal obsahuje 4,18 kJ.

Procesy látkovej premeny základných živín sa delia na anabolické a katabolické. Anabolickými procesmi si ľudský organizmus zabezpečuje látky, ktoré potrebuje nasvoju výživu. Pri katabolických procesoch sa okrem získa vanuTenergie vylučujú z tela opotrebované a poškodené bunky, ako aj škodlivé a odpadové produkty latkovej výmeny.

Anabolické a katabolické procesy prebiehajú v ľudskom organizme neustále podľa jeho potrieb a požiadaviek a u zdravého jedinca sú v rovnováhe. Ich rovnováhu zabezpečuje nervová, hormónová a substrátová regulácia a jej dôsledkom je pocit plného zdravia.

Pre cukrovku je najcharakteristickejšia porucha metabolizmu cukrov – glukózy. Diabetik nie je schopný v dostatočnej miere zužitkovať glukózu v tkanivách. Nezuzitkovaná glukóza sa hromadí v krvi, jej množstvo sa zvyšuje nad normu a vzniká hyperglykémia. Pri prekročení koncentrácie glukózy v krvi nad obličkový prah sa glukóza dostáva obličkami do moču a vzniká glykozúria. Trvalá hyperglykémia (nielen po najedení, ale aj nalačno) a glykozúria sú najcharakteristickejšie laboratórne nálezy svedčiace o zníženom zužitkovaní cukrov pri diabete. Obidve podmieňujú aj subjektívne pocity a objektívne klinické príznaky u diabetika a využívajú sa v diagnostike a v sledovaní cukrovky.

Ďalšie informácie o cukrovke: